Squatteri, policajti a velký úklid

Veľkým problémom v pražských záhradkárskych kolóniách sú bezdomovci a všelijaké bezprizorné existencie. Platí to hlavne o tých záhradách, kam už nikto nechodí a nestará sa o pozemok ani o chaty. Majiteľmi sú často starí ľudia, ktorí už pracovať na záhradke nevládzu a mladým sa nechce. Osobne si ale myslím, že záujem o záhradky začína znova stúpať, mať vlastnú záhradu a vypestovať si svoju zeleninu začína byť vo veľkých mestách IN.
Akonáhle sa o záhradu niekto stará, seká trávu a vykazuje tam pravidelnú aktivitu, bezdomovcov spoľahlivo odradí.
A to je práve naše heslo dňa. Dnes sme mali tú česť odradzovať bezdomovcov priam ukážkovým štýlom.

Mala by som spomenúť, že pri preberaní chaty sme slávnostne zistili (všetci naraz - my, predseda ČZS, bývalá majiteľka a realitný agent), že sa nám do chaty medzičasom nasťahovali nejakí bordelári a nechali nám na dverách slušne napísanú žiadosť, že by si radi chatu dlhodobo prenajali. Tak sme im pekne odpísali, že to bohužiaľ nie je možné a že pokiaľ si svoje veci nevypracú do víkendu, tak o veci prídu, pretože chatu by sme radi začali využívať. Dokonca tam bol na nich aj telefónny kontakt, tak sme im zavolali aj my aj realiťák a mladá žena v telefóne nasľubovala, že určite sa hneď zajtra vysťahujú.
No, za štyri dni to nezvládli. (na fotke je síce vidieť nejaké detské autíčka, myslela som si teda, že sa jednalo o nejakú mladú rodinu v zlej situácii, ale ako sme videli potom, nebolo to tak. Okrem autíčok sa v chate povaľovali staré mobily, dlho používané ženské šminky, oblečenie, špaky, obaly, a taká všeobecná špina. Dieťa so sebou títo ľudia našťastie nemali...)

V nedeľu sme s Táňou a mladším svišťom v kočíku, vyzbrojené rukavicami, vrecami a montérkami  vstúpili  do našej novo nadobudnutej záhrady s úmyslom vyhadzovať z chaty bordel po nezvaných návštevníkoch. Netušili sme, že najprv budeme musieť vyhadzovať samotných nezvaných návštevníkov...

Dvere na chatke sú stále otvorené, už pred rokmi tam niekto vylámal zámok. Tak idem prvá, otváram dvere a s nejasným zlým tušením nakukujem dovnútra. No a čo nevidím, leží tam vlčiak, ten samozrejme vyskočí za nami von a zúrivo brechá. Cúvame na ústup, hafan sa naježený vracia do chaty. Psov sa normálne nebojím, ale tentoraz sa mi klepú kolená... mimino v kočíku plače a my rýchlo ustupujeme nazad na cestičku...
Susedia z vedľajšej záhrady všetko sledujú a pýtajú sa, či sme tu noví. Že už tu niekto v tej chate býva tak 14 dní.

Nečakám a volám policajtov, medzitým prichádza moj muž so starším svišťom a požičanou sekačkou. V chate je ticho, dvere sa zatvorili a tak S. nestráca čas a začína v záhrade sekať. Krovinorez je celkom slušná zbraň, keby niečo.
Policajti dorazia dvaja asi za pol hodiny a moc sa im do toho nechce, škrabú sa pred chatou za uchom, dívajú sa na seba a potom nesmelo zahlásia: Polícia, otvorte! No, čakala som drsnejšie komando :)
Chvíľu to trvá, kým si dotyční pozbierajú svoje veci, svojho psa a s mužmi zákona nasupene odchádzajú. Len podýkam, že to bol mladý pár, zdravé ruky, zdravé nohy, pár dredov a piercingov, trochu zahmlený pohľad... Nič proti dredom, ale!

Konečne sa možeme pustiť do práce. Je čo robiť.

Ale za tento krásny výhľad to všetko naozaj stojí:

Po dnešnej makačke nám okrem únavy a dobrého pocitu ostala posekaná záhrada, ktorá hneď "prekukla" a vyprataná chata. Všetky drevené haraburdy postavil S. do úhľadnej kopy na ohnisko, polial benzínom (!) a dočkali sme sa i poriadnej vatry... No, myslím, že susedia mali radosť- zabavili sme ich, ako sme behali najprv s kočíkom krížom krážom po osade (oni tí páni policisti mali trochu problém trafiť do tej správnej osady a potom do tej správnej bránky, tak som behala s kľúčom od brány k bráne a striehla, odkiaľ sa vynoria), potom policajná akce, potom pol dňa hučania sekačky (ale to sme neboli jediní), revúci kojenec a mrnčiaci predškolák, benzínová vatra a na koniec sme si s S. stihli aj trochu hlasnejšie povymieňať názory. Aspoň o nás už všetci záhradkári budú vedieť :)