Ako sme liezli cez dieru v plote

V krásnom jarne-letnom počasí som sa nemohla dočkať, kým podpíšeme všetky papiere a oficiálne záhradu prevezmeme. Chcela som si to tam ešte raz omrknúť, v peknom počasí, bez dažďa a bez krúp. Tak sme sa vybrali posnoriť okolo záhradkárskej kolónie a nakukovať cez plot na našu budúcu záhradu.
Najprv sme to smerovali po zarastenom úzkom chodníčku popri plote kolónie. Záhrada je takmer na rohu, tak sme chceli na ňu túžobne zírať spoza plota.

Nasledovalo zistenie č.1:

V plote je diera. Aha. Tak poďho dierou dnu a skrz prvú (tiež opustenú) záhradku vliezť na náš budúci pozemok. Je tu vo vysokej tráve vyšliapaný chodníček.

Zistenie č.2:

Počkať, v chate niekto je, vonku sú nejaké topánky, pred chatou povykladané akési haraburdie a vnútri nejaký pohyb. Dobre, vravím si, pani chatku vypratáva, nebudem sa tam motať. Cúvam nazad k plotu.

Zistenie č.3:

Tak som nakukla aspoň do búdy v krajnej záhrade a bolo nad slnko jasné, že tam budeme mať susedov - bezdomovcov.

To už som pojala podozrenie, že s bezdomovcami sa tu asi budeme stretávať častejšie.
Univerzálna rada, ako ich odplašiť, je vraj starať sa o pozemok a chatu, proste ukázať, že sem niekto často chodí.

Nakoniec sme sa rozhodli, že najlepšie by bolo ujať sa i krajnej záhradky, a spojiť oba malé pozemky dohromady, aby celý tento spustnutý kút ožil a bezdomovcov nelákal...