Človek by len sedel pod orechom, zhlboka dýchal a žmúril cez nízke slnečné lúče na mesto, zahalené v inverznej hmle...
Práce je však stále dosť (tu sa mi zdá, že začíname mierne porušovať jeden z hlavných bodov článku Predstavy, plány, inšpirácie a to moc sa nenamakať :) - ale aby som to upresnila, moja osoba sa stále venuje predovšetkým zabávaniu deti na záhrade (keď sme im na zimu schovali trampolínu, tak skáču po mne) a pravú drinu s rýľom si odpracúva hlavne naša Záhradná víla.
Aktuálne sa venuje skopávaniu prastarých záhonov za chatou, ktoré za roky opustenia úplne zarástli burinou a my sme v nich teraz objavili úplný poklad (teraz nemám na mysli toho hada) - krásnu kvalitnú čiernu zeminu. Zrejme ju sem kedysi dávno niekto namáhavo navozil a urobil nám tým veľkú radosť. Svitla nádej, že by sme na budúci rok už mohli vypestovať aj nejakú normálnu zeleninu (tým sa nechcem dotknúť našich krásnych rajčín, tie boli to jediné, čo sa zatiaľ skutočne vyplatilo nasadiť). Na slimáky radšej nemyslím.
Do zrýľovanej pôdy nasiala Záhradná víla akúsi zelinku ("svazenka vratičolistá"), ktorá vraj funguje ako prírodné zelené hnojivo. Ideálne by sa mala vysievať koncom leta, to sme mierne prešvihli, tak uvidíme, čo z toho bude.
Presadili sme náš jediný starý egreš a plánujeme objednať a povysádzať zopár nových egrešov, premýšľame nad vhodným miestom.
Ďalej pokračujeme vo vyrovnávaní terénu, a vo vymýšľaní, kde a ako vyrobíme terasy a čím ich budeme podopierať. Do skopanej a zarovnanej zeme postupne vdupávame nasiate semienka trávy, a to je úloha, ktorú rada prenechávam našim dvom skákavým svišťom.
Čo sa týka jesennej úrody, okrem kopy krásnych orechov nás záhrada potešila malým prekvapením v podobe dvoch - vlastne až troch - krásnych, červených malín. Vysadené len pred rokom a aha už plodia! Síce len tri kúsky a počkali si až do októbra, ale predsa! Príroda to má asi trošku pomotané, lebo zakvitli aj jahody a nahádzali pár optimistických zelených plodov.
Vlastne ma to ani až tak neprekvapuje, pred pár týždňami koncom septembra sme videli v jednom parku zakvitnuté hrušky a jablone, takže príroda neblázni len na našej záhrade, ale asi to bude všeobecný jav.
Vy jahôdky asi už nedozriete, ale ktovie... žeby som si ako Maruška v januári zaskočila pre košíček jahôd?
Zatiaľ som nepochopila zmysel snahy všetkých "ozajstných" záhradkárov zbesilo odhrabávať opadané lístie spod stromov pri každej návšteve záhrady. Zvlášť, keď sa na stromoch ešte stále drží väčšina listov a dá sa predpokladať, že čoskoro opadnú tiež. Určite to má nejaký racionálny dôvod (napr. strach z chorôb a škodcov, ktorý je ale celkom iracionálny), ale my (ja a deti) máme vždy radosť, keď sa môžeme brodiť kopami šuchravého lístia a vykopávať ho do vzduchu.
Toto brodenie sa v lístí mám rada od detstva, vždy som šla po tej strane chodníka, kde bolo napadané lístie a mohla som sledovať svoje nohy, ako sa šušťavo vnárajú do žltej, hnedej, oranžovej záplavy...
Takže zatiaľ nehrabeme.
Keď všetky listy spadnú, potom navŕšime jednu velikánsku kopu s prípadnými nevyzbieranými orechami, a pripravíme tak príjemné zimné obydlie pre nejaké milé, hlodavé zvieratko.
Naše výlety na záhradu sa úmerne teplote a dĺžke dňa skracujú, a vernými spoločníkmi sa nám stávajú termohrniec s termoskou v termotaške :) Asi by to už chcelo vyskúšať nejaké tie jednoduché grilovacie recepty, nech sa tie naše chúdence hladné deti nemusia večne napchávať zdravými jedlami z termohrnca, ale dajú si konečne nejaký poriadny kus mäsa...
Zábava pre deti na záhrade v novembri a bez trampolíny:
- hľadanie malín :)
- brodenie sa v lístí, ohadzovanie sa a výskanie
- výroba neidentifikovateľných predmetov z keramickej hliny
- jedlo
- zadupávanie trávového semena do prekopanej zeme
- pomoc s likvidáciou rajčín - vyťahovanie vyslúžilých kríčkov zo zeme (v štýle rozprávky o ťahaní repy)
- zbieranie posledných orieškov
Dni sa krátia, a kým naši svišti splnili všetky svoje horeuvedené záhradkárske úlohy, slnko kleslo, záhrada sa schovala do chladného tieňa, a nastal čas sa pobrať domov...
