Leto v plnom prúde

Priznávam sa, nasledujúce fotky majú už cez dva týždne, ale akosi som sa k písaniu nedostala... Takže dnešný príspevok je tak trochu retrospektívny - ruže už sú aktuálne odkvitnuté, margaréty otrhané, ale to vy vlastne neviete, tak to taktne zamlčím :)
Každopádne nasleduje ukážka toho, čo je schopné na našej suchej ílovitej pôde rozkvitnúť - prevažne sa jedná o kvetenstvo, ktoré tu žije už dlhé roky a preukázalo tak svoju odolnosť a vytrvalosť - ruže, oranžové ľalie, divoké kohútiky (ktoré schválne pri kosení obchádzame, tak vykukujú po záhrade ako také svietiace ružové hviezdokopy), nádherná statná yucca...

Z nasiatych pokusných králikov sa chytili len krásne margaréty, čiastočne levanduľa pod révou, a nádherný fialový popínavý plamienok, ktorý nám na pár prchavých dní krásne ozdobil výhľad...
Ďalšie pokusy o výsadbu akosi nedopadli, ale možno sme nemali dobré semená -záhradná víla sa totiž pokúsila nasiať niekoľko druhov semien kvetín, ktoré pokútne prepašovala z neďalekej botanickej záhrady... a po rastlinách ani chýru, ani slychu.
Takisto sa nepodarilo vypestovať diviznu, po ktorej túžime - zo semienok z voľne rastúcej divizny sa neujali žiadne. 

 A objavil sa aj záhadný mak, ktorého výskyt na našej záhrade je dosiaľ neobjasneným javom. Nikto ho tu nenasial, ale máme teóriu, že pochádza zo zrniečok maku na pečivu z Billy :) Inak si jeho objavenie nevieme vysvetliť, ale máme z neho radosť! Bude z čoho variť makový odvar pre neposedné deti.

 

V záhone s malinami sa podarilo vypestovať i niekoľko nádherných gladiol, ktoré som vyfotiť nestihla, ale snáď to ešte dobehnem. A vlastne v záhone s malinami, minulú jeseň vysadenými, sa objavili aj prvé nezrelé maliny.

Zabehnutým a skúseným záhradkárom sú asi moje príspevky pre smiech, ale postupne sa naše portfolio užitočných plodín rozširuje. Okrem krásnej úrody jahôd a čerešní sme nazbierali štyri jogurtové kýbliky hrášku, bol ten najlepší a najsladší a najviac BIO na celom svete :)

Radosť nám urobili aj mladé ríbezľové kríčky, nazbierali sme najviac červených, ale bolo aj za dve dlane čiernych a bielych - drobenkový koláč s nimi bol výýýborný.

Záplavu jahôd som tentokrát ani nefotila, asi mi prišli už také samozrejmé, neodmysliteľné, že som sa nad nimi ani nepozastavila... ale okrem záhradných jahôd nám na niekoľkých miestach dozrela kopa sladučkých a voňavých lesných jahôdok. Náš mladší synček tieto miesta už pozná i poslepu, vždy hneď po príchode na záhradu zaháji cielený samozber a pol hodiny o ňom nevieme :)

A takto krásne sme sa predzásobili trezalkou, dobre sa suší v prievane v chate, rozložená v úložných "červíkoch" z Ikea...

 

Na záver sa pochválim  touto novou nádherou na záhrade -  kompostér. O ňom trošku viac zas nabudúce...