Pokiaľ sú vaše deti rovnaké ako tie naše, je nutné ich na záhradu premyslene lákať. Je to akási záhadná sila, ktorá im nahovára, že proste na záhradu nie a nie a za nič na svete. Ale na 100% viem, že keď ich tam už raz dostaneme, tak už zas nechcú domov a najradšej by na záhrade aj spali. Pri každom odchode domov vidím, ako sú spokojné, vyhrané a šťastne unavené - a dobre spia, a tak mi je nad slnko jasné, že im tieto výlety nesmierne prospievajú.
V horúčavách je lákadlo jasné - vodné radovánky:
Čľapkať sa v bazéniku, striekať sa navzájom vodou z hadice, triafať jeden druhého vodou z kýbľa, alebo vodnými strelami z prepichnutej pet fľaše, nesmie chýbať bojový pokrik "Fenistil útočí" (nepýtajte sa ma prečo).
Výborne sa aj skáče na trampolíne obliatej vodou, keď všetky kvapky vyskakujú spolu s vami.
Aj polievanie záhonov naberá v horúcom počasí nové rozmery, dá sa vynájsť tisíc spôsobov, ako zavlažiť jahody aj deti naraz :)
Ďalej sa dajú na záhrade vyrábať všelijaké zábavné prvky v štýle "co dům dal". Inšpirácií je na nete obrovské množstvo, a mňa nadchli napríklad tzv. vodné steny (water walls). Fascinujú ma hlavne rýchle a jednoduché postupy - čapla som teda drevenú dosku, kýbliky od jogurtu, pet fľašku, kus hadice, špagát, lepiacu pásku, šróby a šrobovák a vznikol tento rýchly prototyp:
Všetky "prvky" sú otočné a hýbacie. Viem si to teda predstaviť vo väčšom a zložitejšom prevedení, tak uvidíme, ako sa to ujme a či bude čas na výrobu niečoho rozsiahlejšieho (nejaké tie kaskády, vodné mlyny, vodotrysky a prskomety :D :D).
Pod chatou som objavila niekoľko takýchto plechových "koľajníc" a hneď mi bolo jasné, čo z nich bude. Keďže rohy mi pripadali dosť ostré a plech škaredý, oblepila som ich svojou obľúbenou univerzálnou širokou páskou a autíčka mohli začať frčať z kopca:
Pri tejto motoristickej zábave sa vydržali svište baviť asi 2 hodiny v kuse, dokonca si starší svišť sám vymyslel tunel a vodnú pascu, neskôr si pridával k dráhe ďalšie dosky a kusy kartónu, takže vznikla úplná diaľnica s odbočkami, skákacia rampa a auto-umývačka. Mojím osobným favoritom je však obyčajná keramická hlina. Dotiahli sme jej na záhradu 10kg balík a už vymýšľame celý zoznam všetkých užitočných aj neužitočných vecí, ktoré z nej budeme vyrábať. Hlina krásne stvrdne, ani sa nemusí vypaľovať v peci - pravdaže ak nemáme vyššie nároky na vodeodolnosť a trvácnosť.
Ďalším krokom bude doniesť na záhradu akrylové alebo temperové farby a všetky výtvory po vyschnutí na slniečku poriadne veselo pomaľovať.
Naša záhrada má nádherný výhľad na Prahu, a tak sme dotiahli aj starý dobrý ďalekohľad po dedkovi a skúmali, či vidíme viac starých vežičiek, alebo vysokých kancelárskych budov. Pravda, táto zábava patrila viac nám dospelým, ale za to veľký svišť objavil jeden zvláštny fyzikálny zákon - na rozdiel od ďalekohľadu, lupa ukazuje obraz v diaľke hore nohami. Ešte že sa už môžem z toho vykrútiť stručnou odpoveďou - to sa budete učiť v škole :)
Ešte že je leto, a dni sú dlhé. Na záhrade často zabúdame na čas a odchádzať sa nám nechce, preto som pravidelne šokovaná pri pohľade na hodinky. Ale vždy nás čaká ešte naša obľúbená cesta peši domov, cez sady, pole a les, a za odmenu neodmysliteľná kávička + nejaká dobrota z automatu pri Botanickej záhrade.
Čo viac si može človek priať?
