Maliny v novembri?!

Pred zimou záhradky v kolóniách postupne tíchnu, vzduch vonia opadaným lístím, tiene sú dlhé a rýchlo sa stmieva. Slnečné lúče sú mäkké a majú príjemne tlmenú zlatoružovú farbu. Najkrajším ovocným stromom sa stáva mišpuľa v susedovie záhradke, má žiarivo žlté listy a do medena sfarbené plody.

Človek by len sedel pod orechom, zhlboka dýchal a žmúril cez nízke slnečné lúče na mesto, zahalené v inverznej hmle...


Práce je však stále dosť (tu sa mi zdá, že začíname mierne porušovať jeden z hlavných bodov článku Predstavy, plány, inšpirácie a to moc sa nenamakať :) - ale aby som to upresnila, moja osoba sa stále venuje predovšetkým zabávaniu deti na záhrade (keď sme im na zimu schovali trampolínu, tak skáču po mne) a pravú drinu s rýľom si odpracúva hlavne naša Záhradná víla.

Aktuálne sa venuje skopávaniu prastarých záhonov za chatou, ktoré za roky opustenia úplne zarástli burinou a my sme v nich teraz objavili úplný poklad (teraz nemám na mysli toho hada) - krásnu kvalitnú čiernu zeminu. Zrejme ju sem kedysi dávno niekto namáhavo navozil a urobil nám tým veľkú radosť. Svitla nádej, že by sme na budúci rok už mohli vypestovať aj nejakú normálnu zeleninu (tým sa nechcem dotknúť našich krásnych rajčín, tie boli to jediné, čo sa zatiaľ skutočne vyplatilo nasadiť). Na slimáky radšej nemyslím.

Do zrýľovanej pôdy nasiala Záhradná víla akúsi zelinku ("svazenka vratičolistá"), ktorá vraj funguje ako prírodné zelené hnojivo. Ideálne by sa mala vysievať koncom leta, to sme mierne prešvihli, tak uvidíme, čo z toho bude.

Presadili sme náš jediný starý egreš a plánujeme objednať a povysádzať zopár nových egrešov, premýšľame nad vhodným miestom.

Ďalej pokračujeme vo vyrovnávaní terénu, a vo vymýšľaní, kde a ako vyrobíme terasy a čím ich budeme podopierať. Do skopanej a zarovnanej zeme postupne vdupávame nasiate semienka trávy, a to je úloha, ktorú rada prenechávam našim dvom skákavým svišťom.

Čo sa týka jesennej úrody, okrem kopy krásnych orechov nás záhrada potešila malým prekvapením v podobe dvoch - vlastne až troch - krásnych, červených malín. Vysadené len pred rokom a aha už plodia! Síce len tri kúsky a počkali si až do októbra, ale predsa! Príroda to má asi trošku pomotané, lebo zakvitli aj jahody a nahádzali pár optimistických zelených plodov.
Vlastne ma to ani až tak neprekvapuje, pred pár týždňami koncom septembra sme videli v jednom parku zakvitnuté hrušky a jablone, takže príroda neblázni len na našej záhrade, ale asi to bude všeobecný jav.
Vy jahôdky asi už nedozriete, ale ktovie... žeby som si ako Maruška v januári zaskočila pre košíček jahôd?

Zatiaľ som nepochopila zmysel snahy všetkých "ozajstných" záhradkárov zbesilo odhrabávať opadané lístie spod stromov pri každej návšteve záhrady. Zvlášť, keď sa na stromoch ešte stále drží väčšina listov a dá sa predpokladať, že čoskoro opadnú tiež. Určite to má nejaký racionálny dôvod (napr. strach z chorôb a škodcov, ktorý je ale celkom iracionálny), ale my (ja a deti) máme vždy radosť, keď sa môžeme brodiť kopami šuchravého lístia a vykopávať ho do vzduchu. 
Toto brodenie sa v lístí mám rada od detstva, vždy som šla po tej strane chodníka, kde bolo napadané lístie a mohla som sledovať svoje nohy, ako sa šušťavo vnárajú do žltej, hnedej, oranžovej záplavy...

Takže zatiaľ nehrabeme. 
Keď všetky listy spadnú, potom navŕšime jednu velikánsku kopu s prípadnými nevyzbieranými orechami, a pripravíme tak príjemné zimné obydlie pre nejaké milé, hlodavé zvieratko.

Naše výlety na záhradu sa úmerne teplote a dĺžke dňa skracujú, a vernými spoločníkmi sa nám stávajú termohrniec s termoskou v termotaške :) Asi by to už chcelo vyskúšať nejaké tie jednoduché grilovacie recepty, nech sa tie naše chúdence hladné deti nemusia večne napchávať zdravými jedlami z termohrnca, ale dajú si konečne nejaký poriadny kus mäsa...

Zábava pre deti na záhrade v novembri a bez trampolíny:
- hľadanie malín :)
- brodenie sa v lístí, ohadzovanie sa a výskanie
- výroba neidentifikovateľných predmetov z keramickej hliny
- jedlo
- zadupávanie trávového semena do prekopanej zeme
- pomoc s likvidáciou rajčín - vyťahovanie vyslúžilých kríčkov zo zeme (v štýle rozprávky o ťahaní repy)
- zbieranie posledných orieškov

 Dni sa krátia, a kým naši svišti splnili všetky svoje horeuvedené záhradkárske úlohy, slnko kleslo, záhrada sa schovala do chladného tieňa, a nastal čas sa pobrať domov...

Ryjeme, rúbeme a gúľame

Na našej záhrade nás čaká ešte kopa práce.
A tak som sa rozhodla, že sa ujmem rýľu, krompáču a hrablí, a začnem postupne zrovnávať terén. Ten tam máme totiž poriadne hrboľatý, človek musí stále niečo obchádzať, prekračovať, preskakovať, zakopávať a proste neustále dávať pozor, aby si nerozbil dr... pusu.

Miesto je v miernom svahu, a kedysi tu mali predchádzajúci majitelia vyrobené také mierne terasy, ktoré ale rokmi úplne zarástli a ostali po nich zákerné hopkáče. Tiež na spoji oboch záhrad ostali po odstránení starého pletiva všelijaké drny, hrboly a pevne zakorenené kríky černíc (ktoré bohužiaľ nerodia, len zavadzajú).

Takto to vyzeralo v povodnom stave, keď sme preberali záhradu v máji 2014:

 A fotka z rovnakého uhlu zo septembra 2015:

Tá holá zem je zatiaľ mojou hlavnou osobnou chválou - keď nič neviem vypestovať, aspoň viem ryť :)

Tieto výkopové práce mienim prevádzať celú jeseň až do jari a priebežne tú (s)púšť osievať nejakým veľmi odolným semenom trávy. Výsledkom asi nebude golfový trávniček, ale aspoň sa snáď bude dať prejsť cez záhradu bez obáv z vyvrtnutého členku.

Pekne sa na záhrade bavili aj oba svišti. Starší syn sa vrhol na dráhu drevorubača. Samozrejme po dokladnom zaškolení a pod dozorom svojho otca, nášho vrchného drevorubača a rozkladača ohňa.

Mladší gazda sa venoval napríklad kotúľaniu orechov z bedničky do košíka a naopak (jedna z najlepších zábav, tesne za špliechaním vody zo suda):

Orechy začali konečne padať, a sme zvedaví, koľko ich tento rok bude. Zatiaľ to vyzerá, že minuloročná mega nádielka sa opakovať nebude, ale na Vianočné pečenie sa snáď niečo našetrí :)

Babie leto v Tróji - Pustá vinice

Babie leto je nádherné, keď sa vydarí deň ako bol tento. Obloha farby "electric blue", vzduch krištáľovo čistý, stromy stále zelené s náznakmi zlatnutia, obrysy ostré a jasné, kríky a kroviny obsypané farebnými plodmi...
Tentoraz sme sa vybrali na záhradu s malým odbočením od obvyklej trasy - smer vyhliadka Pustá vinice.

Od Botanickej záhrady tradične lesom k Velké skále a potom sme prešli lesíkom okolo záhradkárskej osady a oblúkom po starej zaprášenej cestičke smerom k vyhliadke...

Cestou sme obzerali všetky tie krásne farebné plody a bobule, včítane svačinky pre trpaslíkov - mini jabĺčka a mini hruštičky.

Nebolo možné zablúdiť...

 

Pustá vinice je súčasťou prírodnej pamiatky Havránka, pod krásnou vyhliadkou sú chránené vresoviská. 

Je to veľmi romatické miesto so zaujímavými stromami, ako stvorené na podvečerné posedenie s fľaškou vína a dobrou spoločnosťou :)

No nie je to raj? A to všetko pár minút od Bohnických panelákov :)

Zábava pre deti na záhrade

Ako sa s deťmi v lete zabaviť na záhrade?

Pokiaľ sú vaše deti rovnaké ako tie naše, je nutné ich na záhradu premyslene lákať. Je to akási záhadná sila, ktorá im nahovára, že proste na záhradu nie a nie a za nič na svete. Ale na 100% viem, že keď ich tam už raz dostaneme, tak už zas nechcú domov a najradšej by na záhrade aj spali. Pri každom odchode domov vidím, ako sú spokojné, vyhrané a šťastne unavené - a dobre spia, a tak mi je nad slnko jasné, že im tieto výlety nesmierne prospievajú.

V horúčavách je lákadlo jasné - vodné radovánky:
Čľapkať sa v bazéniku, striekať sa navzájom vodou z hadice, triafať jeden druhého vodou z kýbľa, alebo vodnými strelami z prepichnutej pet fľaše, nesmie chýbať bojový pokrik "Fenistil útočí" (nepýtajte sa ma prečo).
Výborne sa aj skáče na trampolíne obliatej vodou, keď všetky kvapky vyskakujú spolu s vami.
Aj polievanie záhonov naberá v horúcom počasí nové rozmery, dá sa vynájsť tisíc spôsobov, ako zavlažiť jahody aj deti naraz :)

Ďalej sa dajú na záhrade vyrábať všelijaké zábavné prvky v štýle "co dům dal". Inšpirácií je na nete obrovské množstvo, a mňa nadchli napríklad tzv. vodné steny (water walls). Fascinujú ma hlavne rýchle a jednoduché postupy - čapla som teda drevenú dosku, kýbliky od jogurtu, pet fľašku, kus hadice, špagát, lepiacu pásku, šróby a šrobovák a vznikol tento rýchly prototyp:

Všetky "prvky" sú otočné a hýbacie. Viem si to teda predstaviť vo väčšom a zložitejšom prevedení, tak uvidíme, ako sa to ujme a či bude čas na výrobu niečoho rozsiahlejšieho (nejaké tie kaskády, vodné mlyny, vodotrysky a prskomety :D :D).

Pod chatou som objavila niekoľko takýchto plechových "koľajníc" a hneď mi bolo jasné, čo z nich bude. Keďže rohy mi pripadali dosť ostré a plech škaredý, oblepila som ich svojou obľúbenou univerzálnou širokou páskou a autíčka mohli začať frčať z kopca:

Pri tejto motoristickej zábave sa vydržali svište baviť asi 2 hodiny v kuse, dokonca si starší svišť sám vymyslel tunel a vodnú pascu, neskôr si pridával k dráhe ďalšie dosky a kusy kartónu, takže vznikla úplná diaľnica s odbočkami, skákacia rampa a auto-umývačka. 

Mojím osobným favoritom je však obyčajná keramická hlina. Dotiahli sme jej na záhradu 10kg balík a už vymýšľame celý zoznam všetkých užitočných aj neužitočných vecí, ktoré z nej budeme vyrábať. Hlina krásne stvrdne, ani sa nemusí vypaľovať v peci - pravdaže ak nemáme vyššie nároky na vodeodolnosť a trvácnosť.

Ďalším krokom bude doniesť na záhradu akrylové alebo temperové farby a všetky výtvory po vyschnutí na slniečku poriadne veselo pomaľovať.

Naša záhrada má nádherný výhľad na Prahu, a tak sme dotiahli aj starý dobrý ďalekohľad po dedkovi a skúmali, či vidíme viac starých vežičiek, alebo vysokých kancelárskych budov. Pravda, táto zábava patrila viac nám dospelým, ale za to veľký svišť objavil jeden zvláštny fyzikálny zákon - na rozdiel od ďalekohľadu, lupa ukazuje obraz v diaľke hore nohami. Ešte že sa už môžem z toho vykrútiť stručnou odpoveďou - to sa budete učiť v škole :)

Ešte že je leto, a dni sú dlhé. Na záhrade často zabúdame na čas a odchádzať sa nám nechce, preto som pravidelne šokovaná pri pohľade na hodinky. Ale vždy nás čaká ešte naša obľúbená cesta peši domov, cez sady, pole a les, a za odmenu neodmysliteľná kávička + nejaká dobrota z automatu pri Botanickej záhrade.

Čo viac si može človek priať?

Letná inventúra

Minule sme si uvedomili, že toto leto je pre nás nejaké iné. Kedysi sme sa, nielen cez víkendy, túlali po výletoch a objavovali krásy stredočeskej prírody, chodili po lesoch, lúkach, hradoch a náučných cestách, prípadne sme aspoň pravidelne snorili po pražských parkoch a lesoch.

No a kam unikáme z paneláku teraz? 

...toto je tá jediná nevýhoda záhradky...

Neustále sme totiž nanosení na tej našej záhrade, cestu tam aj späť už by sme trafili aj poslepiačky, tykáme si už s každým stromom a pohľadom kontrolóra neustále dozorujeme "náš revír". 

Existuje niečo aj mimo tento náš výbeh???! 

Ak náhodou áno, všetko sa nám zrazu zdá strašne ďaleko. Alebo komplikované. Logisticky náročné. Proste nám chýba motivácia. Ideme radšej na záhradu. Cesta na záhradu a späť je totiž najlepšia cesta na svete. (Kto neverí, nech sa pozrie na články Letná cesta, Jesenná cesta, Jarná cesta :))

S každou návštevou záhrady prebehne kontrola: čo rozkvitlo, čo uschlo, čo narástlo, ako sa zväčšili ktoré plody, čo načali slimáky/ mravce, koľko orechov spadlo predčasne, koľko čerešní nám nechali vtáci (žiadne), čo treba poliať ako prvé, kde prihnojiť, čo okopať. 

Ako prvé sa tešia dôkladnej kontrole rajčiny, ktoré nám robia nesmiernu radosť, rastú ako divé a postupne začínajú červenať. Máme ich niekoľko druhov, a očividne im veľmi svedčí rásť na pôde z bývalého kompostu.

 

Sľubne vyzerá aj pokusná divá rajčina, nasadená pod viničom. Plody z nej sú maličké, ale veľmi aromatické a sladučké. Takáto divá rajčina bez problémov znáša aj našu veľmi suchú a neúrodnú podu a rýchlo sa rozrastá a košatí.

Nádeje vkladáme aj do ringloty, ktorá minulý rok nerodila, ale keď sme k nej pustili viac svetla, tak sa asi spamätala a z vďačnosti vyplodila rozkošné slivečky.

Vinič sme na jar prestrihali, zdá sa, že mu to prospelo. Zahustil sa, skošatel, zozelenel, biela odroda pekne zarodila, ale tá modrá bude tento rok skromnejša.

Orechov je tiež na stromoch nahádzaných celkom dosť, pekne sa guľatejú a sľubujú slušnú úrodu. Tak snáď sa netešíme predčasne.

Ríbezle sa mi akosi ani neoplatilo fotiť, ešte nejaký čas potrvá, kým prídeme na to, ako ich oživiť. Maliny sa tento rok ešte nekonali, veď sme ich vysadili len minulý rok, tak majú tiež ešte prázdniny.

Kvetenstvo prevažuje stále to domorodé, ktoré si tu kvitlo veselo i počas doby džungľovej, kedy sa dlhé roky o záhradu nikto nestaral. Týka sa to predovšetkým pár vysokých, starých ruží, juky, a už odkvitnutých orlíčkov a kohútikov (aké roztomilé ľudové názvy).

Z novo nasadených prisťahovalcov sa najviac darí nášmu signálne červenému muškátu v kvetináči pred chatou (strážca záhrady), ale ostatné pokusné kvety akoby ešte váhali, či z nich niekedy niečo poriadneho bude.

 Zo zakúpených a vysiatych semien nám toho moc nevyrástlo. Z hrachoru, ktorý mal už bujne obrastať plot pred výhľadom a kvitnúť o život, sa pred slimákmi uchránilo len pár malých, nenápadných rastliniek. Nechtíky sú v porovnaní s obrázkami na balíčkoch zakúpených semienok ako skromné sesternice z ľavého kolena, žiadne veľké primadony s kvetmi ako dlaň. Ľan, ktorým sa naša Záhradná víla snažila zapleveliť pol záhrady v predstave nebesky modrej záplavy kvetov, sa tvári, že tu nie je, a ak náhodou áno, tak kvety má biele a pred nami ich zahanbene schováva :)

Fazuľkou a hrachom sa veru tiež chváliť nebudem, ale chcela by som zdokumentovať aspoň túto samojedinú statočnú fazuľu, ktorej sa podarilo prekonať nástrahy slimákov, suchej, ílovitej zeme a páliaceho slnka a neochvejne vyplodila zopár luskov. Bravo, bravissimo! (Levanduľa v pozadí bohužiaľ patrí už k susedom, ale o takom levanduľovom záhone už tiež kujeme plány).

 

A na záver niečo trochu anti-záhradkárske.

Dotiahli sme na záhradu trampolínu. Nie je to síce moc tvorivé riešenie otázky "čo s deťmi na záhrade", ale na kutilské aktivity, ktoré som si vysnila, nezostáva čas ani priestor. A tak zatiaľ nastúpilo toto pohodlné, priam konzumné riešenie, a musím potvrdiť, že je úplne geniálne!
Trampolínu totiž nevyužívame len na skákanie, ale aj ako:

• ohrádku a detský kútik pre malého svištíka
• dokonale pružné a priedyšné lehátko s vysokou nosnosťou
• super miesto na jedenie - omyvateľné, rýchloschnúce, chránené pred hmyzom: vykydaná presnidávka, rozmačkané keksy, nalepená ryža, rozotretý jogurt a milión omrviniek sa rýchle vyrieši hadicou a prúdom vody :)
• skvelé miesto na opaľovanie, nelezú na človeka mravce a pečie sem slnko po celý deň
• pozorovateľňa modrého neba a plynúcich oblakov
• po zakrytí veľkou celtou zhora sa z nej stáva dokonalý bunker
• a určite by sa na nej dalo krásne spať, meditovať či vyvíjať nejakú párovú aktivitu ;)

 Takto optimisticky dnes končím a prajem všetkým krásne leto!