Letná cesta na záhradu aneb Cesta je cieľom

Rozhodla som sa zdokumentovať krásy, ktoré stretávame cestou na našu Záhradu - pre všetkých neveriacich Tomášov, ktorí si myslia, že Praha je predovšetkým hlučné a nebezpečné veľkomesto :)

Záhradu sme hľadali s vedomím, že na ňu chceme chodiť pešo, s kočíkom a deťmi. Podarilo sa na 100%...
Túto trasu absolvujeme dobrovoľne a s nadšením minimálne dvakrát v týždni:

Prvá zastávka je u moruší na sídlisku. Prvá má tmavé plody a tá druhá svetlé. Morušiam som dlho nemohla prísť na chuť, až kým som neochutnala tie poriadne dozreté - zistila som, že chutia božsky! Sladučké, medové, jemne sa rozplynú na jazyku a človek má z nich veľmi príjemný pocit v žalúdku. A skutočne tieto božské plody sú aj liečivé - podrobnejšie čítanie nájdete napríklad TU.

Ojedanie moruší zo stromu často priťahuje zvedavé pohľady okoloidúcich, pretože tu v Čechách sa o tomto ovocí vie len málo. Bežní ľudia moruše nepoznajú a nejedia - ak ochutnajú nedostatočne zrelé plody, tak sa ani nedivím. Tie majú skutočne mdlú, nevýraznú chuť. Trik je v tom, počkať si, až poriadne dozrejú, vlastne úplne najlepšie sú tie, ktoré už idú samy odpadnúť.
Takže neznalosť miestnych = naše veľké hody počas celého leta. Moruše totiž dozrievajú postupne, aj dva mesiace. No vlastne okrem nás baští moruše ešte jeden sympatický pes, teda tie popadané na zemi. Jeho panička sa vyjadrila, že vždy keď ide so psom okolo moruše, tak dotyčný to pod stromom "vojede jak vysavač".

Aj ďalšia zastávka je mlsacia - nápojový automat pri Botanickej záhrade, už je z toho návyk, nemôžeme ísť okolo a nedať si kávičku :)

A od tejto chvíle akoby sme zmizli z civilizácie a budeme sa už len kľukatými chodníčkami noriť do lesov, lúk a sadov...

V okolí prírodnej pamiatky Velká skála sa nenecháme zlákať krásnym skalným masívom, ktorý v pradávnych časoch čnel nad územím ako jeden z ostrovov v pravekom mori, a pokračujeme po značenej ceste popri ďalšom lese.

 

Tu sa dostávame na križovatku, kde opäť odolávame pokušeniu odbočiť na blízku krásnu vyhliadku Pod Havránkou, a miesto toho ideme okolo poľa smerom do veľkého čerešňového sadu.

Odbočka nás vedie cez starý, zarastený čerešňový sad, kde je vyjazdená cestička lemovaná starými čerešňami prazvláštnych tvarov...

Nakoniec sa pred nami objaví zelená bránka, a my vchádzame do našej záhradkárskej ríše.

Záhradky sú tu prevažne pekné, udržované, nájdu sa však i také, ktoré slúžia skôr ako luxusná chata na rekreáciu, alebo naopak zanedbané, na ktorých sa podpísali bezdomovci...

Každopádne je to krásne miesto, a myslím si, že každá záhrada by si zaslúžila. aby sa o ňu niekto staral... Ak túžite po svojej záhradke v Prahe na peknom a kľudnom mieste, dajte vedieť - noví a nadšení záhradkári sú tu všeobecne vítaní :)

A my sme na konci nášho putovania...