Po brutálnej akcii s krovinorezom v džungli hneď obe spojené záhrady prekukli. Tam, kde sa predtým dalo predrať len úzkym chodníčkom vyšliapaným bezdomovcami, sa náhle dalo voľne chodiť. Škoda bola len tých košatých černíc (ostružin), ktoré sme zrovnali tiež so zemou. Ale nezničili sme ich úplne - nedávno ich T. poctivo vykopala a presadila k plotu, tak snáď sa chytia aj tam a toto sťahovanie nám odpustia.
Chatka v záhrade č.1, pôvodne plná starých hrdzavejúcich nástrojov a haraburdia po bezdomovcoch, kde sa hnijúca drevená podlaha prepadávala pod nohami, jednoducho strašná zanedbaná búda, šla k zemi. Ostala po nej poriadna diera (sklep), na ktorej stále pracujeme, snažíme sa ju zahádzať zeminou, ktorá bola pôvodne navŕšená okolo chatky.
Náš pán záhradkársky predseda asi v tejto časti osady dávno nebol, lebo minule z neho vypadla vtipná otázka. Že vraj načo sme vykopali takú veľkú jamu :-D
Medzi oboma záhradkami sme odstránili okrem ostružín aj staré pletivo a spojili sme ich v jednu, tak akurát veľkú :)
Stačilo pokosiť trávu a hneď je to celkom iný obrázok :)
Rachitický plôtik nahradilo normálne pletivo. Síce v správnej záhradkárskej osade majú byť vraj hranice medzi jednotlivými záhradkami vyznačené len symbolickým nízkym plôtikom, my sme zvolili radikálnejšie vytýčenie hraníc. Kto by sa nad tým snáď pohoršoval, nech si prečíta starší článok o vyháňaní feťákov...
Druhá vec je, že samotní naši kolegovia - záhradkári, sa tiež na cudzom pozemku nechovali úplne vzorne. Svedčí o tom kopa stavebného aj záhradného odpadu nahádzaného v svahu pod našou chatou, ktorú sme z väčšiny zlikvidovali. Taktiež sme asi mnohých sklamali, že si už nemohli prísť nazbierať na našu záhradu orechy... ;)
No comments:
Post a Comment