Zima v Prahe býva pravidelne na figu. Kým sa moji rodáci zo Žilinskej kotliny pol zimy veselo sánkovali, guľovali a stavali snehuliakov, my sme tu s deťmi oslavovali každú vzácnu vločku. Keď po Vianociach napadli 3 cm snehu, a meste prestali kvôli tomu jazdiť tramvaje, obradne sme vyhrabali z pivnice sánky a ošúchali sme kopček v čerešňovom sade. Jeden jediný krát za celú zimu...
Našťastie všetko raz končí a a zo zeme začínajú vykukovať prvé voňavé jarné kvietka.
No ja viem... nie je to žiadna sláva, pár samozvaných kvietkov - ale sú NAŠE!!! :) :) :)
Ďalšia vec, ktorá nás potešila, bol prvý seriózny doplnok ako pre deti, tak aj pre znavených dospelákov - dotiahli sme na záhradu kovový stojan LUNA so závesným kreslom. Konečne nájde zas svoje uplatnenie, pred pár rokmi slúžil ako stojan na "hačku" pre staršieho svišťa, a potom niekoľko ďalších rokov prekážal v pivnici a čakal na nový život. Náš starší svišť ho hneď s nadšením otestoval.
No a do tretice dobrých správ, príchod jari sme oslávili opekaním špekáčikov.
Ešte by ma zaujímalo, kto sa nám to pred zimou nasťahoval pod statnú yuccu. Vyhrabalo si tam peknú dieru. Chceli sme ho v zime odhaliť podľa stôp v snehu, ha ha :) už len ten sneh akosi chýbal. Obyvateľ nory teda zostal v anonymite a zostáva otázkou, či tam ešte býva, alebo sa už nebojácne vybral prebývať v okolitých sadoch.
Nasleduje pár obrázkov našej divokej oázy pohody... :)
No comments:
Post a Comment