Prvá úroda

Konečne sa dostávam k písaniu, ku ktorému si zahryzujem čerstvo upečený orechový závin... Hádajte, odkiaľ pochádzajú orechy v koláči? No? :-)

Ale to som trochu predbehla, prvou úrodou nás potešilo koncom augusta hrozno. Ukázalo sa, že hroznové víno je jedno modré, druhé biele - to bolo dokonca veľmi chutné, sladké, aromatické. To sme v jeden augustový podvečer prišli s S. skontrolovať, ako si naši pracovníci poradili s vynášaním posledného nákladu haraburdia po zbúranej chatke. Keď sme zmerčili tie hroznové strapce, lesknúce sa v posledných lúčoch zapadajúceho slnka, chopili sme sa bedničky a vrhli sa na slávnostný zber. Bedničku sme naplnili, ale zďaleka sme neobrali všetko. Pomáhal aj svišť, nosil strapce vo svojej šiltovke a hádzal do bedničky, očká mu žiarili radosťou z toľkého náhleho bohatstva.
No dobre, trochu preháňam, ale nadšenie z prvej úrody (vlastne z prvej vlastnej úrody v živote) bolo veľké a majetnícke pocity slastné. OK, to hrozno vlastne nebola až taká hitparáda, ani sme ho nestačili všetko zjesť ani rozdať, a vlastne bolo ešte trochu kyselé, ale bolo NAŠE :-)

Bohužiaľ som nikde neobjavila dobrý tip, ako takéto hrozno nejak užitočne spracovať (snáď len odšťaviť na džús), tak sme ho statočne do seba pchali, až nám vitamín C vyliezal aj ušami, časť sme rozdali kamarátom, ale i tak sme ho nespotrebovali.

V blízkom čase za začneme dovzdelávať, ako sa o révu treba starať, a snáď nás obdarí peknou úrodou aj v budúcich rokoch.

Zato s orechmi nie je problém so spracovaním, či uskladnením. Tento rok sa ich vraj všade urodilo, a výnimkou nebola ani naša záhrada.
Prvé boli lieskové oriešky, mimoriadne chutné, tie sme po večeroch bez problémov zlúskali.

Ale potom prišla SMRŠŤ - dozreli vlašské orechy, ktoré nám bombardovali záhradu vlastne až do minulého týždňa. Z dvoch stromov menšie, chutné, zdravé vlašáky, a z jedného stromu veľké, čisté, vnútri takmer biele a chuťovo skvelé "papíráky".
Nutnosťou je orechy zbierať pravidelne a nechať ich poriadne vyschnúť, inak sa začnú rýchlo kaziť. Časť sme teda sušili v chate, časť sme odvláčili domov a sušili v byte, či na balkóne. Na tento účel sa vyplatili závesné siete na hračky z Ikea, ktoré sme zavesili na balkóne do prievanu a orechy tam celkom pekne preschli.
I tak sa ale začínali niektoré kaziť, a tak Táňa statočne lúskala a lúskala a lúskala, a dosušovala vylúskané jadrá v trúbe.

Tak, to by sme mali, a teraz už len skúšať jeden recept na orechový koláč za druhým :-)