Minule sme si uvedomili, že toto leto je pre nás nejaké iné. Kedysi sme sa, nielen cez víkendy, túlali po výletoch a objavovali krásy stredočeskej prírody, chodili po lesoch, lúkach, hradoch a náučných cestách, prípadne sme aspoň pravidelne snorili po pražských parkoch a lesoch.
No a kam unikáme z paneláku teraz?
...toto je tá jediná nevýhoda záhradky...
Neustále sme totiž nanosení na tej našej záhrade, cestu tam aj späť už by sme trafili aj poslepiačky, tykáme si už s každým stromom a pohľadom kontrolóra neustále dozorujeme "náš revír".
Existuje niečo aj mimo tento náš výbeh???!
Ak náhodou áno, všetko sa nám zrazu zdá strašne ďaleko. Alebo komplikované. Logisticky náročné. Proste nám chýba motivácia. Ideme radšej na záhradu. Cesta na záhradu a späť je totiž najlepšia cesta na svete. (Kto neverí, nech sa pozrie na články Letná cesta, Jesenná cesta, Jarná cesta :))
S každou návštevou záhrady prebehne kontrola: čo rozkvitlo, čo uschlo, čo narástlo, ako sa zväčšili ktoré plody, čo načali slimáky/ mravce, koľko orechov spadlo predčasne, koľko čerešní nám nechali vtáci (žiadne), čo treba poliať ako prvé, kde prihnojiť, čo okopať.
Ako prvé sa tešia dôkladnej kontrole rajčiny, ktoré nám robia nesmiernu radosť, rastú ako divé a postupne začínajú červenať. Máme ich niekoľko druhov, a očividne im veľmi svedčí rásť na pôde z bývalého kompostu.
Sľubne vyzerá aj pokusná divá rajčina, nasadená pod viničom. Plody z nej sú maličké, ale veľmi aromatické a sladučké. Takáto divá rajčina bez problémov znáša aj našu veľmi suchú a neúrodnú podu a rýchlo sa rozrastá a košatí.
Nádeje vkladáme aj do ringloty, ktorá minulý rok nerodila, ale keď sme k nej pustili viac svetla, tak sa asi spamätala a z vďačnosti vyplodila rozkošné slivečky.
Vinič sme na jar prestrihali, zdá sa, že mu to prospelo. Zahustil sa, skošatel, zozelenel, biela odroda pekne zarodila, ale tá modrá bude tento rok skromnejša.
Orechov je tiež na stromoch nahádzaných celkom dosť, pekne sa guľatejú a sľubujú slušnú úrodu. Tak snáď sa netešíme predčasne.
Ríbezle sa mi akosi ani neoplatilo fotiť, ešte nejaký čas potrvá, kým prídeme na to, ako ich oživiť. Maliny sa tento rok ešte nekonali, veď sme ich vysadili len minulý rok, tak majú tiež ešte prázdniny.
Kvetenstvo prevažuje stále to domorodé, ktoré si tu kvitlo veselo i počas doby džungľovej, kedy sa dlhé roky o záhradu nikto nestaral. Týka sa to predovšetkým pár vysokých, starých ruží, juky, a už odkvitnutých orlíčkov a kohútikov (aké roztomilé ľudové názvy).
Z novo nasadených prisťahovalcov sa najviac darí nášmu signálne červenému muškátu v kvetináči pred chatou (strážca záhrady), ale ostatné pokusné kvety akoby ešte váhali, či z nich niekedy niečo poriadneho bude.
Zo zakúpených a vysiatych semien nám toho moc nevyrástlo. Z hrachoru, ktorý mal už bujne obrastať plot pred výhľadom a kvitnúť o život, sa pred slimákmi uchránilo len pár malých, nenápadných rastliniek. Nechtíky sú v porovnaní s obrázkami na balíčkoch zakúpených semienok ako skromné sesternice z ľavého kolena, žiadne veľké primadony s kvetmi ako dlaň. Ľan, ktorým sa naša Záhradná víla snažila zapleveliť pol záhrady v predstave nebesky modrej záplavy kvetov, sa tvári, že tu nie je, a ak náhodou áno, tak kvety má biele a pred nami ich zahanbene schováva :)
Fazuľkou a hrachom sa veru tiež chváliť nebudem, ale chcela by som zdokumentovať aspoň túto samojedinú statočnú fazuľu, ktorej sa podarilo prekonať nástrahy slimákov, suchej, ílovitej zeme a páliaceho slnka a neochvejne vyplodila zopár luskov. Bravo, bravissimo! (Levanduľa v pozadí bohužiaľ patrí už k susedom, ale o takom levanduľovom záhone už tiež kujeme plány).
A na záver niečo trochu anti-záhradkárske.
Trampolínu totiž nevyužívame len na skákanie, ale aj ako:
- ohrádku a detský kútik pre malého svištíka
- dokonale pružné a priedyšné lehátko s vysokou nosnosťou
- super miesto na jedenie - omyvateľné, rýchloschnúce, chránené pred hmyzom: vykydaná presnidávka, rozmačkané keksy, nalepená ryža, rozotretý jogurt a milión omrviniek sa rýchle vyrieši hadicou a prúdom vody :)
- skvelé miesto na opaľovanie, nelezú na človeka mravce a pečie sem slnko po celý deň
- pozorovateľňa modrého neba a plynúcich oblakov
- po zakrytí veľkou celtou zhora sa z nej stáva dokonalý bunker
- a určite by sa na nej dalo krásne spať, meditovať či vyvíjať nejakú párovú aktivitu ;)
No comments:
Post a Comment