Na jarnú tématiku teda zatiaľ skromne, záplavy pestrých kvetov odkladáme na inokedy.
Na záhrade máme jednu krásnu, veľkú, statnú čerešňu, ktorá má jedinú chybičku. Plodí veľmi skoro (brzy), skôr než všetky ostatné čerešne v okolí, a tak nám takmer všetku úrodu vždy vyzobajú nedočkaví vtáci. Tí istí, ktorí o niekoľko týždňov neskôr ledva lietajú, ako sa prežierajú v okolitých čerešňových sadoch.
Minule však túto našu čerešňu obzeral môj muž, ktorého najobľúbenejším nástrojom na záhrade je sekera a píla, a s potešením skonštatoval, že tamten veľký konár (větev) očividne zvnútra hnije. A aby niekomu nespadol na hlavu, je nutné ho odrezať.
Tak sa chopil operácie a dal sa do toho, kým je zima (táto akcia prebehla ešte vo februári/ únor) a je vhodný čas na orezanie stromov. Tak len dúfame, že to stromu neublížilo a že to bol správny postup.
Na zem spadol takýto kus dreva (okrem iných), a je vidieť, že je zvnútra úplne spráchnivelé.
Na tom by nebolo nič až tak veľmi zaujímavé, ale keď sme ho rozpílili na polená, veľmi ma zaujala jeho štruktúra a tvary, a hneď som začala premýšľať, ako vyrobiť z neho loďku, alebo nejakú originálnu ozdobu :)
Dračie oko alebo kvákajúci smajlík s aurou?
Isté je, že tieto zaujímavé polienka neskončia v ohni (musím si ich niekam schovať), a verím, že sa na nich nejak tvorivo vyhráme.
