Ako napríklad náš červený muškát, ktorý smutne sedával na vonkajšom parapete severného okna nášho bytu. Skoro som o ňom nevedela, bol nenápadný, malý, kadili naň holubi a nikto si ho moc nevšímal. A ono ho stačilo doniesť a presadiť na Záhradu, na slnečnom svahu, do veľkého kvetináča, prihodiť trochu kompostovanej pôdy a za pár dní sa zmenil k nepoznaniu. Krásny, žiarivo červený, nastúpený v kvetináči pred chatkou ako uvítací výbor, skoro počujem ako nás zdraví, keď vchádzame na záhradu a on už z diaľky žiari.
Skôr, než si zabral celý kvetináč ako nejaká primadona, strčili sme k nemu bazalku, na ktorú sa takto aspoň nedostanú slimáci... veľký kvetináč totiž tróni na starom tenkom pníku, ktorý trčal zo zeme, ale nechcelo sa nám ho vykopávať.
A staré detské pieskovisko sa konečne dočkalo toho, aby bolo užitočné. Síce nie tak, ako som plánovala, lebo bohužiaľ na brúsenie, tmelenie a lakovanie starého dreva plného triesok som akosi nenašla čas ani silu. Pieskovisko pre deti poriešime inak, a toto staré našlo super využitie ako záhon pre pani Cuketu :)
Pri opekaní špekáčikov sme debatovali na téma - sekačka? Benzínová alebo akumulátorová? Mechanická? Alebo stará dobrá kosa plus kosáčik?
V záhradkách okolo pravidelne vrčievajú benzínové sekačky, a medzi úhľadnými hriadkami sa tam zelenajú golfové trávniky. Nám by stačila pekná, divoko hustá, zelená tráva, ktorá nemusí byť podľa pravítka, a v ktorej by si kľudne mohli rásť všelijaké neužitočné kvetinky a burina. Hlavné je, aby sa tam dalo chodiť, hrať sa, behať, váľať sa a primerane padať a aby to vypadalo jakž-takž upravene, nech tam na zarastenú záhradu nenalákame bezdomovcov a iných dobrodruhov.
Večnú otázku sekania a kosenia sme nechali otvorenú, zajedli sme ju skvelými špekáčikmi zo 100% masa, zapili hltom vína a pri pohľade na podvečerným slnkom zaliate mesto v nás opäť zavládol kľud a harmónia... aspoň na tých pár minút, než deti začali zase mrnčať :)
No comments:
Post a Comment