Maličkosti, ktoré potešia

Aj maličkosti vedia človeka potešiť, obyčajné drobnosti, od ktorých si nič extra nesľubujeme - ale ony nám dokážu zdvihnúť náladu, potešiť oko, pohladiť dušu, máličko, letmo, ani o tom nevieme a už cítime spokojnosť:)

Ako napríklad náš červený muškát, ktorý smutne sedával na vonkajšom parapete severného okna nášho bytu. Skoro som o ňom nevedela, bol nenápadný, malý, kadili naň holubi a nikto si ho moc nevšímal. A ono ho stačilo doniesť a presadiť na Záhradu, na slnečnom svahu, do veľkého kvetináča, prihodiť trochu kompostovanej pôdy a za pár dní sa zmenil k nepoznaniu. Krásny, žiarivo červený, nastúpený v kvetináči pred chatkou ako uvítací výbor, skoro počujem ako nás zdraví, keď vchádzame na záhradu a on už z diaľky žiari.
Skôr, než si zabral celý kvetináč ako nejaká primadona, strčili sme k nemu bazalku, na ktorú sa takto aspoň nedostanú slimáci... veľký kvetináč totiž tróni na starom tenkom pníku, ktorý trčal zo zeme, ale nechcelo sa nám ho vykopávať.

 

 

 Pod vinič k divej rajčine pribudla modrá margarétka a levanduľa:

 
A staré detské pieskovisko sa konečne dočkalo toho, aby bolo užitočné. Síce nie tak, ako som plánovala, lebo bohužiaľ na brúsenie, tmelenie a lakovanie starého dreva plného triesok som akosi nenašla čas ani silu. Pieskovisko pre deti poriešime inak, a toto staré našlo super využitie ako záhon pre pani Cuketu :)

Pri opekaní špekáčikov sme debatovali na téma - sekačka? Benzínová alebo akumulátorová? Mechanická? Alebo stará dobrá kosa plus kosáčik?
V záhradkách okolo pravidelne vrčievajú benzínové sekačky, a medzi úhľadnými hriadkami sa tam zelenajú golfové trávniky. Nám by stačila pekná, divoko hustá, zelená tráva, ktorá nemusí byť podľa pravítka, a v ktorej by si kľudne mohli rásť všelijaké neužitočné kvetinky a burina. Hlavné je, aby sa tam dalo chodiť, hrať sa, behať, váľať sa a primerane padať a aby to vypadalo jakž-takž upravene, nech tam na zarastenú záhradu nenalákame bezdomovcov a iných dobrodruhov.
Večnú otázku sekania a kosenia sme nechali otvorenú, zajedli sme ju skvelými špekáčikmi zo 100% masa, zapili hltom vína a pri pohľade na podvečerným slnkom zaliate mesto v nás opäť zavládol kľud a harmónia... aspoň na tých pár minút, než deti začali zase mrnčať :)

Je to zelené a fakt to rastie!

Prišiel máj - slimákov čas.

Dostavili sa prvé výsledky pokusných pestovateľských prác, ktorých sa dobrovoľne ujala naša vrchná záhradníčka T. s nesmiernym optimizmom.
Veru neviem, ako by tá naša vytúžená záhrada vyzerala, nebyť našej neochvejnej záhradnej víly, ktorá nielen, že manažuje výsadbu a starostlivosť o všetky zelené poklady, ale aj kosí záhradu pekne postaru - ručne kosákom...keďže sme sa stále nerozhodli, akú sekačku kúpiť... (a ja ako hrdá členka Záhradkárskeho zväzu sa zatiaľ môžem pochváliť len dokumentárnou činnosťou a jednou vyrobenou hojdačkou... takže sa tu idem tak trochu chváliť cudzím perím).

Tu sú dôkazy, že záhrada žije (ak na fotke takmer nič nevidíte, chyba nie je na Vašom prijímači. Významnú časť dôkazov nám už stihli zlikvidovať slimáci...)

1/ To malé zelené čosi uprostred hriadky sú/ boli nasiate popínavé hrachory, ktoré mali podľa plánu bohato obrásť plôtik pod výhľadom a svojimi voňavými kvetmi zakryť hrdzavé pláty plechu vykukujúce spod zeme (jedná sa o zaujímavo pojaté spevnenie svahu).
Romantická scenéria sa však, zdá sa, konať nebude - prvé jarné slimáčiky sa o výhonky nadšene postarali.
Čo sa im nepodarilo komplet zožrať, to obdržalo okolo seba PET chránič (slimáky sa v úkryte smejú, až sa za brucho chytajú).
 

2/ Prírastok pod viničom je divá rajčina

3/ Jahodnisko č.1
Tu sú vysadené skoré jahody, ktorým sa zatiaľ pekne darí,  a neverím vlastným očiam, ale újmu od slimákov zatiaľ neutrpeli.

 Takéto krásne orlíčky roznych odtieňov ružovej a fialovej nám rastú kade tade.

4/ Ríbezle
Všetky vysadené sa pekne chytili a dobre sa darí i trom pôvodným kríčkom.

 5/ Jahodnisko č.2 + v strede sú zatiaľ krásne a neožrané hrachy.

6/ Jahodnisko č.3 (možno naivne veríme, že deti na záhradu prilákame aj zberom jahôd, preto sme nasadili jahody skoré, normálne aj neskoré, aby prísun lákadiel bol pokiaľ možno neprerušený :-D

7/ V polotieni pri plote sa pekne ujala arónia, od ktorej si veľa sľubujeme. Vydrž holka vydrž!!

8/ Nasleduje ukážka vzorného políčka s jedinou kvalitnou pôdou v záhrade, je totiž na mieste bývalého kompostu. Záhradná víla tu nasadila rajčiny, rôzne druhy bazalky a fazuľku.

Rôzne druhy bazalky bohužiaľ zachutili aj tej španielskej slimáčej hávedi, zbytky boli v zúfalstve opatrené PET chráničom...
Pozorný čitateľ si iste na fotkách všimol ihličie, vaječné škrupinky a možno bystrému oku kdesi neunikol ani popol. To sú praktické dôkazy toho, že mechanické zábrany proti slimákom (vraj sa im po tom ťažko lezie, ha ha) nefungujú.
To, čo pred týždňom bolo nádejne rastúcou fazuľkou, je dnes len takým ohlodancom smutne kukajúcim z čečiny. Hm, tak fazuľou z našej záhrady by sme sa asi neuživili.
Aspoň rajčiny sa zatiaľ tvária vzorne, a to ich je tam niekoľko druhov.

9/ Jedným z príjemných prekvapení bol objav rebarbory, ktorá vyzerá, že má tuhý korienok. Už sa teším na rebarborový koláč!

10/ Tu máme pri plote radu ostružín čiže černíc a malín, lemovanú čím? no predsa jahodami :)

11/ Opäť hrášok. Očakáva sa od neho usilovné šplhanie a lezenie po improvizovaných halúzkových podperách.

Medzi ďalšie nemovité bohatstvo našej záhrady patria starousadlíci, ktorí odolali počas dlhých rokov opustenia všetkým prírodným i ľudským nástrahám a proste rastú a držia sa.
 
Vinič - vzorne podľa knižiek ocvikaný, rodiaci neidentifikovanú odrodu kyselého modrého aj sladkého bieleho hrozna (prvý nadšený zber som komentovala v staršom článku)

Orechy - najbohatšie bohatstvo našej záhrady, na ktoré sa spoliehame a ktoré uctievame

Čerešňa - minulý rok bohato obsypaná, tento rok vyzerá, že úroda bude slabšia

Liesky - oriešky sú neuveriteľne chutné

Hruška - mladý stromček, minulý rok nerodila

Marhuľa - úplne mladá, trochu utopená v tieni statnej čerešne, ale v apríli vytlačila asi 3 kvietky, tak ktovie, možno sa nám urodia tri marhule :)

Slivka ringlota - minulý rok sme na nej slávnostne odhalili celé dva plody

Svojou prítomnosťou nás veľmi tešia i kvetiny, napríklad staré vysoké ruže, ale i malé prekvapenia, ktoré s jarou povyskakovali tu a tam: narcisy, pár tulipánov, prvosienky, orlíčky... Celý jeden kút záhrady ohraničený krásnymi orgovánmi (šeřík). Malá nenápadná pivonka, na ktorú sme zvedaví, či vykvitne. Statná, košatá yucca, pod ktorou v zime zabrložilo nejaké zviera.

Zamyslenie na záver:

Skúsení záhradkári so svojimi sofistikovanými záhonmi sa našim neumelým hriadkam možno smejú, asi aj krútia hlavu pri pohľade na to, ako kosíme záhradu namáhavo kosáčikom namiesto benzínovej sekačky a možno im príde trochu exotické, že špekáčky si opekáme pekne na lieskovom konári nad ohníkom, namiesto grilu. 

Tiež si možno ťukajú na hlavu, že nesypeme okolo záhonov granule proti slimákom, a že tých malých slizkých nenažrancov netopíme a nesolíme. Namiesto toho sypeme okolo rastlín vaječné škrupiny a popol, no není to k popukání? :) 

Asi by sa ešte len čudovali, keby tušili, že máme v plánu na záhrade testovať homeopatiu proti slimákom! 

Sme tu tak trochu exoti. No a keď na to príde, sme ochotné (ženská časť nášho tímu) použiť aj kúzla, zaklínadlá a šamanizmus za mesačnej noci :-D :-D